Stavba frenkvenčnej vyhýbky

By | 16 ledna, 2003

Viaceré komerčné firmy ponúkajú široký sortiment hotových univerzálnych výhybiek. Tie však nemusia sedieť práve Vami zvolenej kombinácii reproduktorov, ich impedanciám či deliacim frekvenciám. Ponúkam teda stručný návod na stavbu pasívnej reproduktorovej výhybky.

Predtým než začneme, musím vysvetliť niekoľko faktov: Žiaden reproduktor nieje ideálny a preto nedokáže zahrať dokonale celé počuteľné zvukové pásmo. Preto sa signál frekvenčne rozdeľuje na jednotlivé frekvenčné pásma výhybkami. Jednotlivé pásma sú potom reprodukované viacerými na to špecializovanými reproduktormi. Obyčajne sa používajú dvoj a viac pásmové reproduktorové sústavy. Počet pásiem však často neznamená vyššiu kvalitu, ako tvrdí mnoho obchodníkov. Problém nastáva práve na frekvenciách kedy jeden reproduktor prestáva a susedný začína hrať. Tieto frekvencie nazývame deliace frekvencie. Signál oboch reproduktorov sa tam môže buď viacej prekrývať alebo môže vznikať pokles frekvenčnej charakteristiky. Navyše LC prvky ktoré obsahuje frekvenčná výhybka spôsodujú fázový posun a ďaľšie zvlnenie. Tiež sa prejavuje aj vzdialenosť reproduktorov, ktorá by mala byť čo možno najmenšia. Výhybky môžu mať rôznu strmosť. Najčastejšie s útlmom 6, 12 či 18dB na oktávu. Podľa toho sú však aj zložité. Cievka každého elektrodynamického reproduktora má určitú indukčnosť. Preto je nutné túto indukčnosť buď vykompenzovať RC členom, alebo aspoň rátať s tým že existuje a že reproduktor nemusí mať na Vami zvolenej deliacej frekvencii svoju nominálnu impdanciu. Potrebné súčiastky na vykompenzovanie indukčnosti alebo impedančnú závislosť reproduktora od frekvencie uverejňuje každý dobrý výrobca. Zlepšiť parametre reprosústavy s pasívnou výhybkou je možné zmeraním výslednej frekvenčnej charakteristiky a dodatočným doladením jednotlivých súčiastok. Aj napriek tomu, že budete používať nezmerané a nedoladené frekvenčné výhybky vlastnej výroby, môžu fungovať lepšie ako kúpené. Je to preto, že výrobca ich vyrába univerzálne vo veľkých sériach a vôbec nepočíta s impedanciou a charakterom Vami použitých reproduktorov. Ďalej Vás už nebudem zaťažovať teóriou, lebo je pomerne dosť zložitá. Stiahnite si jednoducho program na výpočet pasívnych reproduktorových výhybiek: www.omron.sk/emidj/software Postupne doň zadávajte parametre jednotlivých deliacich frekvencií a impedancií reproduktorov, a na schéme dolu sa Vám zobrazia potrebné hodnoty jednotlivých súčiastok.Kondenzátory by mali byť najlepšie bezindukčné na také napätie, aby ich pripojený zosiľňovač nepoškodil. Ak je kapacita väčšia, môžete použiť aj bipolárne kondenzátory. Nikdy však nie obyčajné elektrolytické, ktoré majú + a -, lebo nimi bude prechádzať striedavý prúd väčšieho výkonu. Tieto pri prepólovaní nemajú udávanú kapacitu a navyše môžu celkom pekne streliť. Tlmivky (vzduchové cievky) si môžete buď kúpiť, alebo jednoducho vyrobiť. Pri výrobe môžete použiť ako kostričku napríklad prázdny zásobník z rybárskeho vlasca alebo pájky a program na výpočet vzduchovej tlmivky, ktorý je tiež k stiahnutiu na www.omron.sk/emidj/software Tlmivka zapojená v sérii s basovým reproduktorom by mala byť navinutá trocha hrubším drôtom (aspoň 0.8mm). je to preto, aby nemala veľký jednosmerný odpor a nedochádzalo k zbytočným stratám a slabšiemu tlmeniu basového reproduktora zosiľňovačom. Nakoniec mi nezostáva nič iné, len Vám zaželať veľa trpezlivosti, šťastia, zdaru a úspechov pri Vašej vlastnej konštrukcii reproduktorových výhybiek.